Ak pre mňa niečo bolo vždy absolútne nemožné, tak je to zhodiť nejaké kilá. Vždy som s tým mala problém a už som sa aj pomaly zmierila s tým, že budem asi vždy označená za niekoho, kto je „tak trošku pri tele“. Bola som z toho naozaj smutná, no zároveň som bola presvedčená, že s tým proste nič nemôžem urobiť, a to ani keby som skutočne veľmi chcela. Napriek tomu som dúfala, že sa mi to možno podarí a možno niekedy zhodím. To by som sa však musela prestať napchávať. A to pre mňa predstavovalo asi ten najväčší problém. Skutočne mi to proste nešlo.
Vedela som ale, že ak je to niečí problém, tak pravdepodobne môj. Pretože nech sa dialo čokoľvek, predstavovalo to pre mňa niečo, na čo by som sa mala zamerať, ale ja som to jednoducho nechávala plávať a čakala či sa niečo zmení. Nezmení sa však nič, dokým sa nezmením ja sama. A pochopila som, že je to vážne tak. Pretože aj keby sa dialo neviem čo, ja som s tým mohla bojovať a neurobila som vôbec nič. Musela som sa zaťať. Prvé, čo som urobila bolo, že som si kúpila tabletky na chudnutie.
Kúpila som si ich s takou veľmi malou dušičkou a dúfala som, že mi to v niečom pomôže a že skutočne začnú kilá padať. Potrebovala som sa v prvom rade zbaviť hladu, aby som sa jendoducho toľko neprežierala a trávila čas tak, že budem jesť zdravo. A musím povedať, že toto mi naozaj pomohlo k tomu, aby som sa tak cítila. Neverila by som, čo sa naozaj môže stať, až kým som si neuvedomila, že ja fakt nemám potrebu jesť tak veľa a tak strašne nezdravo. A to bolo niečo, čo ma dokonca pohnalo aj k tomu, aby som začala cvičiť. Preto som taká nadšená z toho, čo je okolo mňa. Konečne sa môžem naplno venovať tomu, čo chcem a kilá pôjdu dole. V každom prípade som vďačná za to, že môžem urobiť niečo pre seba a môžem sa venovať tomu, čo ma skutočne baví. A to je najviac.